Ako vzniklo slovo „makrobiotika“?

Slovo makrobiotika je odvodené zo slov: makros (označuje veľkosť alebo dĺžku) a bios, čo znamená život. Spojené v jednom slove označujú teda umenie ako si predĺžiť život. V literatúre sa uvádza, že prvé zmienky o makrobiotike sa nachádzajú u zakladateľa západnej medicíny Hippokrata, ktorý pod makrobiotikmi rozumel zdravých, dlhovekých, duchom mladých ľudí, žijúcich v harmónii s prírodou. Tento pojem sa priraďuje i biblickým patriarchom a čínskym mudrcom. V 16. storočí napísal francúzsky humanista Rabelais dielo Gargantua a Pantagruel. Opisuje stretnutie s mudrcom menom Makrobius, ktorý ukazoval ľuďom správnu cestu životom. V roku 1797 napísal nemecký lekár a filozof Christoph W. Hufenland veľmi čítanú knihu o výžive a zdraví. Volala sa „Makrobiotika – alebo umenie ako si predĺžiť život“. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa makrobiotika dočkala svojho znovuzrodenia. Podnet prišiel z Japonska. Z ťažkých chorôb sa vyliečili sami dvaja učitelia tým, že prešli od bežnej rafinovanej modernej stravy na stravu jednoduchú, zloženú z neopracovanej ryže, miso polievky, rias a ďalších tradičných potravín. Po svojom uzdravení sa rozhodli, že do systému modernej prírodovedy a medicíny včlenia i medicínu a filozofiu Ďalekého východu, spolu s indickou medicínou védskou, starobylým židovským i kresťanským učením a modernými smermi, ktoré sa orientovali na celého človeka. Nie iba na jednu jeho chorú časť. Keď sa jeden z týchto dvoch mužov - Sukurazawa, presídlil v 20-tich rokoch 20. storočia do Paríža, prijal pseudonym George Ohsawa a svoje učenie nazval makrobiotikou. Dnes pojem makrobiotika zahŕňa ten spôsob života, ktorý je v súlade s nemenným a večným poriadkom celého vesmíru.

Kľúčové slová: životospráva, teória
(prevzaté z: Kushi Michio, Jack Alex: Makrobiotika – preventívni energetická medicína budoucnosti. Eminent, 1996)